Ako mať zdravé sebavedomie a dobré vzťahy
Naše vzťahy s okolím sú často odrazom vzťahu samých k sebe. Už ste zažili situáciu, keď ste konali vo vzťahu a potom zistili , že to bolo unáhlené? Náš mozog je veľmi dobrý systém, ktorý riadi naše telo, myslenie, ale aj emócie a tým pôsobí na všetko na čom nám záleží. Vytvára a preberá si kvantum vzorcov a balíkov správania a podľa nich často reagujeme, konáme, cítime sa. Áno správame sa často podľa nejakých vlastných vzorcov. Aby sme mohli rýchlo reagovať sa správame podobne ako počítač, riadime sa vzorcami. Väčšina vzorcov je z obdobia prenatálneho vývoja. Keď sa vyvíja naše telo, náš mozog nasáva informácie, postoje rodičov a okolia ako vzorce ktorými sa riadi neskôr v živote...
Náš mozog je veľmi dobrý systém, ktorý riadi naše telo, myslenie, ale aj emócie a tým pôsobí na všetko na čom nám záleží.
Vytvára a preberá si kvantum vzorcov a balíkov správania a podľa nich často reagujeme, konáme, cítime sa. Áno správame sa často podľa nejakých vlastných vzorcov. Aby sme mohli rýchlo reagovať, sa správame podobne ako počítač, riadime sa vzorcami. Väčšina vzorcov je z obdobia prenatálneho vývoja. Keď sa vyvíja naše telo, náš mozog nasáva informácie, postoje rodičov a okolia ako vzorce ktorými sa riadi neskôr v živote. Rovnako ako sa vyvíja telo vyvíja sa aj "psyche". Náš mozog, alebo naša psychika vždy úspešne vyberá neskôr v živote taký, ktorý (na základe predošlých skúseností svojich, alebo videných) zvolí ako najefektívnejší. Najefektívnejší často však nie je ten, ktorý nám vytvára príjemné, alebo dobré vzťahy. Niekedy sa doslova ľudia dostávajú do konfliktu sami so sebou ..
Ako je to možne??
V regresnej terapii sa ukazuje, že jednoducho tieto vzorce si vytvárame a preberáme v období keď sme v brušku a v útlom detstve. Vtedy nevieme ešte celkom zhodnotiť všetky súvislosti, alebo nemáme možnosť riešiť situáciu, lebo sme len deťmi.
Mnohé vzorce postojov, správania a emócii sú ovplyvnené daným spoločenským postojom, ktorý sa dávno zmenil.
Mnohé sú len prevzaté ako "hotové pravdy" našich rodičov, učiteľov, spolužiakov, súrodencov a ovplyvňujú možnosť byť sám sebou. Takto sa človek dostáva do konfliktu najprv so sebou. Nevie, prečo napr. je výbušný, klame, má zlosť, alebo des, prečo žiarli, prečo mu vadí ten kolega, prečo sa správam rovnako ako otec.... Postupne prerastá vnútorne pnutie na vzťahy s okolím... obviňuje iných, že oni za to môžu, keď ma vytáča, keď mu nemôžem veriť, prečo mám stále rovnaké partnerky, prečo mi to robí partner.... Alebo obviňuje sám seba, že nie je dosť dobrý, preto mi to robí, preto nemôžem ísť preč, preto nemôžem mať inú prácu...
Náš mozog aby pracoval naozaj rýchlo má schopnosť vnímanú realitu prispôsobiť nášmu postoju.
Takto dotvára, prehliada, skresľuje, zaradí informácie akoby do kategórii napr. všetci muži, všetky ženy ... a podobne. Potom sa často udeje, že konáme na základe starých vzorcov aj keď realita sa dávno zmenila. Poprípade svojim postojom nedovolíme iným aby sa chovali k nám inak a priťahujeme „stále rovnaký scenár".
Dnes už vieme, že to, ako sa správame je súbor viacerých činiteľov.
Na jednej strane je to, to čo sme sami zažili. Každá naša prvá skúsenosť je pre mozog a náš impulz pre vytvorenie nového poznania – nového vzorca správania. Potom s malými obmenami, vždy, keď sa do podobnej situácie dostaneme reagujeme viac menej rovnako. Použijeme už vytvorený vzorec správania. Neuvedomíme si mnohokrát, že situácia sa už mohla zmeniť a to čo sme pomocou tohto vzorca kedysi získali, prestávame dosahovať. Napríklad keď sme malé deti v určitom momente zistíme, že keď sa správame určitým spôsobom mama nám dá väčší prejav lásky. Toto opakujeme celé roky a u mamy to funguje, možno spočiatku aj u priateľky... No zrazu sa stane, že okolie reaguje na prejav odmietavo, alebo sami sa v tomto prejave necítime dobre. Avšak mozog má vzorec správania tak zafixovaný, že ho stále opakuje.
Ďalším z činiteľov je rodina v ktorej vyrastáme.
Ich hodnoty vzorce správania, postoje, názory toto všetko preberáme v útlom detstve a počas vývinu v brušku, ako vzorce pre život, mnohokrát v celých balíkoch s pocitom, myšlienkou, vzťahom, bolesťou... Preberáme celé balíky vzťahu rodičov k sebe navzájom, vzťah súrodencov k rodičom a opačne, vzťah k životu, pocite šťastia, prijatia, radosti, samoty... Pri rozoberaní v dospelosti vzťahov a porovnávaní z detstva toho čo videli u rodičov, často sú to tie iste scenáre, alebo presný opak, či kombinácia rodičovských tém...
V detstve sme aj pod silným vplyvom učiteľov a spolužiakov, kamarátov v okolí.
No najviac sme pod vplyvom školského systému. Niektorí už od jasličiek až po strednú školu. Systém, okolie, učiteľky vplývajú na dieťa viac hodín denne ako prirodzená rodina. Preberáme veľa vzorcov správania od tých s ktorými sa stretávame. Ak má dieťa šťastie, tak pedagóg je vyzrelá a humánna osobnosť. Pôsobí na dieťa tak, že mu zvyšuje jeho sebavedomie a podporuje ho v láske sebe a k okoliu. Zväčša je to však naopak. Učitelia majú sami problémy so systémom, sami so sebou, vo svojich rodinách, so svojimi deťmi, bez pomoci často vyhorení a stratení v systéme... V škole je dieťa pod silným vzorcom učenia pomocou hľadania chýb. V prípade že sa nájdu v podstate na nevedomej úrovni utvrdené ako hlúpe, či menejcenné. Deti sú často svedkom, alebo sami sa podieľajú na šikane a odmietaní. Najviac je pozitívne hodnotené dieťa, ktoré sa úplne podrobí a opakuje to, čo od neho systém, učiteľ, rodič... chce. Aj vzťahy medzi zamestnancami školského systému sú veľmi ťažké až zlé. Toto aj keď priamo nepreberajú pred deťmi je vzorom správania detí v systéme. Dieťa je schopné podvedome nasávať všetky vzorce aj tie, ktoré dospelý „úspešne" tají. Príde dospelosť a z dieťaťa je dospelá osoba. Avšak aj ako dospelá sa nevedome riadi týmito vzorcami z detstva, nie je slobodná. Často sa bojí hovoriť svoj názor, pracuje a možno nemá svoju prácu rád, neustále hľadá na sebe a iných chyby, bojí sa akejkoľvek zmeny, či vybočenia z bežných koľají, lebo istota a podobne....
To aké máme vzorce a ako myslíme nám dovolí zamerať pozornosť vo svojom živote na určité veci, alebo nedovolí.
Jednoducho ako som už spomenula mozog skresľuje , domýšľa a vypúšťa realitu tak, aby sa priblížila našim postojom. Keď človek zmení postoje a vzorce, mozog dokáže zaregistrovať aj možnosti a veci, ktoré pred tým filtroval a dával do nevedomia. Môže mu to priniesť mnoho nových možnosti, ktoré predtým nevidel.
Existujú techniky , ktorými sa vieme odhaliť vzorce brániace dosiahnutiu našich cieľov. Existujú techniky pomocou ktorých sa vieme vrátiť v mysli do obdobia ich vzniku a tam ich meniť ...