Supervízia v poradenskom a terapeutickom procese
Supervízia v profesiách,
ktoré sa venujú službám a práci s človekom začína byť nevyhnutná. So
supervíziou sa spájajú profesie psychoterapeutov, psychológov, sociálnych
pracovníkov, učiteľov, lektorov, zdravotníkov, poradcov, vychovávateľov a iné. Všetky tieto profesie majú jedno spoločné,
ich práca je náročná na kvalitu, odbornosť, ale aj kvantitu z pohľadu množstva
osobnej a profesionálnej „nasadenosti“ v pracovnom čase. Práve preto dochádza pri výkone činnosti k výraznému
vyčerpaniu odborníka a s tým spojeným problémom, ale aj chybám
poskytovanej služby. Poradenstvo už dávno nie je vnímané ako obyčajné udeľovanie
rád, ale je to profesionálna činnosť s množstvom techník, metód, a prístupov na pomoc klientovi nájsť
vlastné riešenia a vnútornej sily. Poradca a terapeut musia mať súbor odborných
a osobnostných kvalít, aby služba
bola poskytnutá profesionálne, medzi ktoré patria napr. empatia, kongruencia,
schopnosť počúvať... S týmito profesiami, ktoré sú v pomáhajúcich
oblastiach je často spájaný syndróm vyhorenia, alebo aj syndróm nudy. Obidva
syndrómy značne znižujú kvalitu poskytnutej služby, napr. schopnosť empatie. Syndrómy
je možné diagnostikovať už v počiatočnom štádiu, alebo im predísť práve
supervíziou. Supervízia v pomáhajúcich
profesiách je vnímaná z viacerých uhlov jej úlohy. Jednou z úloh je aj
predchádzanie syndrómu vyhorenia a syndrómu nudy, ale aj zlepšenia kvality poskytovanej služby a osobnému rastu. V článku
sa venujem téme supervízii v poradenskom a terapeutickom procese. Najviac sa zameriavam na poradenskú a terapeutickú činnosť, poskytovanú v súkromnej
praxi ako odbornú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Pomocou
definovania pojmov terapia, poradenstvo a supervízia sa snažím v článku
zadefinovať potrebnosť supervízie aj v súkromnej praxi poradcov, alebo
terapeutov. Supervízia je vnímaná ako metóda,
ktorou sa môžu činnosti poradcov, terapeutov zlepšovať a klient dostáva
stále kvalitnejšiu a efektívnejšiu službu.
Definovanie pojmu poradenstvo a poradca
Poradenstvo je často
vnímane v našom jazykovom prevedení ako rada, schopnosť poradiť. Preto
poradca podľa Gaburu (2005) by mohol byť
vnímaný ako človek, ktorý disponuje riešeniami pre klienta. Avšak rada je
limitovaná schopnosťami, vlastnými postojmi a možnosťami, ktorými
disponuje poradca. Ďalej Gabura (2005) píše, že v pomáhajúcich profesiách
je poradenstvo založené na akomsi vzťahu pomoci, keď poradca je schopný podporiť
rast, riešenie u klienta. Stáva sa, že klient očakáva od poradcu, že za neho
všetko vyrieši. Preto častou úlohou poradcu je potreba korigovať neprimerané
očakávania klienta. (Gabura, 2005)
Schavel a Oláh (2010)
vníma poradenstvo ako istú informačnú pomoc, zároveň aj pomoc pri rozhodovaní,
respektíve formulovaní opatrení do budúcna. Poradenstvo zároveň vníma ako kontrolované,
cielene namierené na odstránenie bezradnosti, problémov alebo konfliktov.
Očakáva od klienta, že je schopný situáciu zvládnuť a prevziať zodpovednosť
za konanie.
Gabura a Pružinska (1995)
vnímajú poradcu ako profesionála. Poradenstvo nevnímajú ako jednoduché
udeľovanie rád. Práca poradcu si vyžaduje
schopnosti, vedomosti, motiváciu, zaangažovanosť, aby sa medzi klientom a poradcom
vytvorilo tzv. spojenectvo na ľudskej a pracovnej úrovni.
Vo svojej rigoróznej
práci poradenstvo a terapie ako forma zlepšenia kvality života seniorov (2019)
uvádzam definíciu poradenstva podľa americkej poradnej asociácie, ako proces vytvárania
vzťahov s jednotlivcami. Takto umožňuje poradenstvo a terapie dosahovať fyzické,
duševné zdravie, podporu vo vzdelaní, respektíve kariére a dosahovaní cieľov.
V poradenstve sa zakaždým hovorí o spolupráci medzi poradcom a klientom. Americká poradná asociácia rozdeľuje profesionálne
poradenstvo na individuálne, poradenstvo pre páry, rodiny, ale aj skupinové
poradenstvo (Online Counseling, 2019). Poradenstvo je poskytované v rôznych
formách a prístupoch, ale existujú aj rôzne druhy poradenstva ako uvádzajú
Gabura a Pružinská (1995) napr. právne, marketingové, daňové a v pomáhajúcich
profesiách. Poradenstvo v zdravotníctve, alebo lekárstve, podľa Schavela a Oláha (2010) je v centre pozornosti pacient s jeho
rôznymi druhmi ochorení. Pod pojmom lekárske poradenstvo vidí Novosad (2006) aj
úpravu životného stavu a životosprávy. Poradenstvo v školstve je systém výchovného
poradenstva a prevencie určeného na vývin detí (Schavel a Oláh, 2010).
Pedagogicko- psychologické poradenstvo v školstve sa zameriava aj na zlepšenie
a koordináciu problematiky zlého prospechu v škole žiakov, uvádza Novosad
(2006). Poradenstvo v sociálnom systéme,
ktoré väčšinou zabezpečuje rezort práce, sociálnych vecí a rodiny na
posudzovanie sociálnych problémov a zabezpečuje aj sociálne poradenstvo. (Schavel
a Oláh, 2010) V zmysle zákona o sociálnych službách rozdeľuje
poradenstvo na základne, ktoré prevažne spočíva v informovaní záujemcu o sociálnu
službu a špeciálne. Špeciálne sociálne poradenstvo sa zaoberá zistením
príčin vzniku, charakteru a rozsahu problémov rodiny alebo komunity, rovnako fyzickej
osoby, a poskytnutie im konkrétnej špeciálnej odbornej pomoci. (Zákon č.
448/2008 Z. z. o sociálnych službách, § 19) Poradenstvo v cirkvi je
vykonávané predstaviteľmi cirkvi a ako
uvádza Schavel a Oláh (2010) vyžaduje
akési pochopenie pre problémy a utrpenia iných a kresťanskú obetavosť,
cítenie a lásku. Novosad (2006)
vníma pastoračnú činnosť ako poskytovanie duchovnej činnosti, pomoci človeku,
ktorý prežíva ťažké obdobie. Andragogické poradenstvo je určené dospelému
klientovi a tiež sa môže rozdeliť na profesijné, sociálne a kultúrne.
(Machalová, 2010) Rodinné poradenstvo ako súčasť psychologického poradenstva sa poskytujú v centrách
ako uvádza Prevendárová (2004). Psychologické poradenstvo a psychoterapie sa
snaží u klienta zvládnuť zmenu psychického stavu, sebahodnotenia,
orientácie alebo zdravotného stavu ako uvádza Novosad (2006). Ministerstvo vnútra SR zverejňuje
podľa zákona č.358/2007
Z. z. v znení neskorších predpisov na
svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie
používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie, medzi ktoré patrí aj: vedenie
firiem, poradenstvo v oblasti riadenia, tj. činnosť podnikateľských,
organizačných a ekonomických poradcov. V
rámci tejto kategórie živnostenského oprávnenia je možné vykonávať napr. tieto
činnosti:
-
konzultačné,
poradenské, tréningové a koučovacie služby v oblasti rozvoja ľudských zdrojov;
-
poradenskú
činnosť v oblasti personálneho manažmentu;
-
poradenskú
činnosť v oblasti rozvoja osobnosti;
-
poradenskú
činnosť v oblasti zdravého životného štýlu a iné. (MVSR)
Mohli
by sme sem zaradiť rôznych vzťahových poradcov, kariérnych poradcov, koučov a pod.
Poradenstvo v uvedených činnostiach sa vykonáva ako prepojenie medzi klientom
a poradcom. Ide o konzultáciu, hľadanie možnosti riešenia, alebo
o nájdenie informácií. Poradca
by mal mať schopnosť vedenia klienta k jeho
vlastným riešeniam, uvedomeniu si vlastných možnosti, schopnosti a nadaní. V rámci
poradenskej praxe klient prichádza k vlastným limitom. Vtedy poradca často
pomocou techník, kladenia otázok, schémy rozhovoru, a prístupu dokáže klientovi otvoriť jeho
vlastný, predtým skrytý potenciál, vlastné riešenia. Poradca okrem iných
kvalít, potrebuje mať dostatočný nadhľad
a schopnosť správne viesť dialóg – rozhovor. Rozhovor sa skladá so správne
kladených otázok, počúvania a správnej reflexie na počuté. Avšak rozhovor
je považovaný aj za terapeutický prístup. Veď niekedy naozaj stačí na správnom
mieste sa môcť vyrozprávať, a tým dať voľný prúd svojim myšlienkam. Používané techniky v uvedených poradenstvách
sú okrem rozhovoru, techniky napr. „GROW“, hra
rolí, alt ego, projektívne techniky napr. obrazové karty, figúrky, ako zástupne symboly situácií a osôb.
K ďalším metódam v poradenstve patrí vizualizácia a práca so senzorickým
prezenčným systémom, čo môže byť považované už ako forma terapie. Ktoré pomáhajú
okrem nájdenia riešenia, aj uvoľniť emóciu, zlepšiť vnútorné subjektívne prežívanie.
Definícia pojmu terapia
Schavel, Oláh (2010) píšu, že terapia v sebe zahŕňa psychoanalýzu a psychoterapiu.
Terapiu vnímajú zameranú na ľudí, ktorí potrebujú
pomoc, a nedokážu si sami regulovať
život, ale zároveň sú bez porúch ťažkého
stupňa.
Terapia je pôvodne Grécky názov podľa slovníka dictionary.com (2020) má
viac významov:
-
liečba chorôb, porúch
-
nápravný,
rehabilitačný, liečebný proces
-
liečiva sila
alebo kvalita
-
psychoterapia
-
akýkoľvek čin,
zážitok, program, alebo úloha, ktorá zmierni napätie
-
podľa Britského
slovníka ide o liečbu psychických, sociálnych, duševných porúch.
Vo
veľkom slovníku cudzích slov (2006) je terapia opisovaná ako liečba, liečebný
postup, terapeutika. Terapia je postup, ktorý podporuje zmenu stavu, systému
človeka, je to liečenie telesných, alebo
vnútorných chorôb. Veľké množstvo zdravotných problémov na fyzickej
úrovni je spojených s problémami psychiky, duše. Ale aj psychické postoje,
ťažšie životné problémy, ktoré sa
prejavujú na tele, môžeme hovoriť o psychosomatike. (Ragasová, 2019) Problémy v osobnom
rozvoji, raste, na vzťahovej úrovni, tiež sú často spôsobené minulými nepríjemnými
zážitkami, alebo naučenými postojmi. V minulosti ako pomoc pri podobných
problémoch vzniklo viacero druhov
terapii a terapeutických smerov. „Medzi tie patrí napr. hlbinné psychodynamické
terapie, transakčná analýza, rogersovská psychoterapia, naratívna terapia, terapie
emocionálnej slobody, sociálna terapia, humanistická terapia, a iné. Zaujímavým
spôsobom je tiež využitie expresívnych terapií, ktoré pracujú s telom. Medzi
tieto môžeme zaradiť tanečné terapie, terapia s hudbou, muzikoterapia.
S využitím podnetov vo výtvarnom umení, napr. maľovanie, kreslenie,
koláže, keramika pri arteterapii. Ďalšie terapie so zameraním na telo sú hirudoterapia,
reflexná terapia, masáže, rôzne zábaly, pohybové cvičenia, a iné.“(Ragasová,
2019, s.29) Pomocou efektívnej terapie je možné odstrániť staré bloky, alebo
zmierniť ich pôsobenie a tak zlepšiť prežívanie a kvalitu života.
Supervízia, supervízor
Supervízia podľa Brukkera
a Opatikovej uvedené vo veľkom slovníku cudzích slov (2006) je dozor,
kontrola, dohľad, inšpekcia. Podľa slovníka cudzích slov od Márie a Vojtecha
Patových (2001) je supervízor program na
spracovanie dát, ktorý organizuje správca siete. V rovnakom slovníku je opis
slova vízia ako predvídanie do budúcnosti, predstava. Vo veľkom slovníku cudzích slov od Šalinga
a kol. (1997) je „super“ prvá časť zložených slov, pochádzajúca z latinského
slova a význam je nadradený, vyššie, alebo nadmerný. A slovo vízia opisujú
ako videnie, alebo zjavenie. Podľa slovníku
Cambridge Advanced Leaner´s Dictionary (2013) je supervízia akt sledovania činnosti, osoby. Zabezpečenie, aby sa všetko robilo správne a bezpečne, zväčša pod dohľadom.
V knihe supervízia v sociálnej
práci, teória, prax a výskum (2013) sa Schavel, Hunyadiová, Kozyšin zaoberajú
viacerými pohľadmi na supervíziu: Supervíziu v psychoterapii opisujú ako proces
adeptov psychoterapie pri vstupe do praxe, keď adept pracuje pod dohľadom skúseného
odborníka a tak zvyšuje svoje kompetencie. Supervízia je vnímaná aj v podnikateľskej
sfére, inštitúciách a aj v cirkvi. Tu vnímajú supervíziu vo forme coachingu, ktorý je už niekoľko rokov zabehnutý.
Pri coachingu ide o zlepšovanie a rozvoj firmy, ale aj napr. psychohygienu,
zlepšovanie zručnosti, identifikácia s pracovným postojom, alebo pestovanie firemnej kultúry. K supervízii prirovnávajú aj mediáciu, ktorú
je možné v supervízii organizácie využiť. Ide o zmiernenie, alebo
riešenie pracovného sporu, problému na pracovisku. Definujú, že pomocou mediácie
by vedel supervízor podporiť
supervidovaných pri hľadaní riešenia a dohody. Ďalším obsahovo blízkym pojmom k supervízii opisujú
aj pojem facilitácia. Facilitáciu vnímajú v skupinovej supervízií ako formu
spoločného hľadania riešenia a podporu členov skupinovej supervízie. V individuálnej
supervízii je facilitácia ako podpora a usmerňovanie
pri hľadaní alternatív riešenia. (Shavel
, Hunyadiová, Kozyšin, 2013)
Medzi terapiou,
poradenstvom, coachingom, mediáciou a supervíziou je len tenká čiara a je
nutné si vedieť správne zadefinovať pojmy a vykonateľnosť v praxi. Podľa
Schavela a Oláha (2010) supervízia konči v momente, keď začína poradenstvo,
alebo psychoterapia. Ďalej poukazujú na problém prenosu a protiprenosu, ktorý
je často vo všetkých uvedených oblastiach. Uvedomenie tohto fenoménu pomáha
situáciu lepšie zvládnuť. Ďalší problém
vnímajú ak sa supervízor zaoberá sám
sebou, a tak sa zo supervízie stane mentoring, poradenstvo, keď supervidovaného
zasypáva vlastným porovnávaním, klasifikovaním, či používaním svojich zabehnutých
návykov, namiesto počúvania. Od osoby, ktorá vykonáva supervíziu, t.j. supervízora
sa očakáva odborná a osobná spôsobilosť. Podľa Oláha a kol.(2009) je
ideálny supervízor taký človek, ktorý iných rešpektuje, je empatický, konkrétny,
kongruentný a je schopný do istej miery aj seba odhaliť v konaní voči
supervidovanému. Okrem toho je vysoko profesionálny a má dostatok skúsenosti,
vie stanoviť ciele a je schopný používať techniky spätnej väzby. Avšak pozornosť
by sa mala venovať aj hodnotovým aspektom a porozumeniu spoločenského kontextu, kde supervízor
pôsobí. Rola supervízora je náročná, aj
na zvládanie vlastného pocitu moci. Občas môže supervízor skĺznuť do nekritického
postoja k sebe a vyhýba sa priamym odpovediam supervidovaného. Skĺzava
do manipulácie a nie je schopný prijať zodpovednosť za supervíziu. (Ondrušek,
Labath, 2007) Dobrý supervízor by mal mať charakteristiky dobrého psychoterapeuta
(Olah a kol., 2009), poradcu, kouča, trénera, mediátora a po celý čas supervízie si držať určitý štruktúrovaný nadhľad, ktorý pomáha
doviesť supervíziu k cieľu.
Syndróm vyhorenia a syndróm nudy
Syndróm vyhorenia sa stal
častou témou, pretože stále zvyšujúce životné tempo a požiadavky na výkon profesie vyvolávajú stres. Stres patrí medzi
jeden z dôvodov syndrómu vyhorenia. Aj keď je stále zvyšujúci počet osôb so
syndrómom vyhorenia, v spoločnosti sa mu nevenuje náležitá pozornosť,
napriek tomu, že je hrozbou pre toho kto vyhorel, ale aj pre spoločnosť, teda
aj účastníka ním poskytovanej služby. (Kozoň a kol., 2012)
Burnout syndrome v slovenčine
syndróm vyhorenia je lekárska diagnóza Z73.0, patriaca do skupiny ochorení „298 - osoby navštevujúce zdravotnícke služby
z iných dôvodov“, v kapitole „Problémy súvisiace s ťažkosťami so
zvládnutím života“, ktorú stanovuje lekár. (MKCH10) Pod týmto názvom vnímame určitú
únavu, vyčerpanie, nechuť pracovať, až apatiu, či odpor ku klientovi. (Maliňáková,
2020) Tieto problémy sa môžu pretavovať
aj do súkromia. Často sa to stáva osobám, ktoré idú do práce s prehnanými očakávaniami.
Sú veľmi aktívni, až za hranicu uspokojovania aj svojich potrieb. Niekedy na úkor voľného času, zabúdajú na
psychohygienu, relax, priateľov. Niekedy je problém s pracovným prostredím,
alebo kolektívom, organizáciou a zadeľovaním práce, ale aj odmenami za vykonanú prácu. Postupne sa nechuť
z práce prenáša aj do súkromia, až stav vyhorenia môže končiť depresiou. Syndróm
vyhorenia sa prejavuje variabilnými psychickými a psychosomatickými problémami,
preto je niekedy zamieňaný za iné diagnózy. Celkovo sa treba orientovať tým, čo
sa dialo pred tým, ako človek vyhorel. Ten kto sa nikdy nezapálil pre žiadnu
činnosť, nemohol ani vyhorieť. Vyhorenie ako prvé popisovali osoby pracujúce v zdravotníctve, ďalšie profesie
kde je táto diagnóza častou sú školstvo, hospodárstvo a administratíva,
sociálna starostlivosť, sociálne služby, rodina. (Lipovský, 2017) U osôb pracujúcich
v sociálnej oblasti aj v poradenstve, ich prílišná zaangažovanosť a potom
vyhorenie môže pracovníka úplne vyradiť z pracovného procesu. (Kozoň a kol.,
2012) Syndróm vyhorenia u poradcov, terapeutov v súkromnej
praxi súvisí často s ich preťažením nielen v poradenskej, či terapeutickej
praxi, ale nutnosti zabezpečiť administratívne, manažérske zručnosti súvisiace
s podnikaním. Neustále meniaca legislatíva, zvyšujúce nároky od poskytovateľa služby
a stále viac náročného klienta, zároveň veľké nadšenie a radosť robiť niečo,
čím si napĺňa vlastný sen o sebarealizácii môže poradcu, terapeuta tlačiť stále
do väčšieho výkonu, trávenia viac času v
práci. Ako súkromná osoba musí znášať náklady na poskytovanie služby sám a cenu
za službu často nadstavuje podľa momentálnej trhovej situácie a nie na základe naozajstných
nákladov a vlastného výkonu. Toto poradcu/terapeuta v súkromnej praxi môže
nútiť brať viac klientov, ako je naozaj schopný zvládnuť aj na úkor svojho voľného
času. Zároveň aj poradca, terapeut, ktorý si plní svoju túžbu a robí v oblasti,
ktorú ma naozaj rád môže mať prílišnú potrebu "zachraňovať", a aj
tento tlak môže spôsobiť brať viac práce ako je schopný, a vytvárať pocit
sklamania ak nie je úplne jeho činnosť
úspešná. Postupne únavou, stresom a vyčerpaním je vyhoreným poradcom/terapeutom
poskytovaná služba stále s nižšou
kvalitou a robí viac a viac chýb.
Opakom syndrómu vyhorenia
je syndróm nudy. Boreout syndróm v preklade
syndróm nudy je istý stav nerovnováhy, medzi
počtom hodín v práci a množstvom práce. Dôvod vzniku syndrómu nudy môže byť chýbajúci pocit zmyslu práce, nedostatočná stimulácia,
nemožnosť kariérneho rastu. V prípade
syndrómu vyhorenia je pracovník zapálený a práce má viac ako je schopný
zvládnuť, ale pri syndróme nudy je práce nedostatok. (Andron, 2019) Syndróm
nudy sa môže dostaviť aj v prípade, že človek zažíva mimo práce veľkú
zmenu, napr. narodenie dieťaťa. (Montanezová, 2018) Pri syndróme nudy, nejde o bežnú
nudu občas, ale o chronický stav. Boureot môže niekedy viesť k depresii,
úzkosti, ale aj fyzickým problémom a nespavosti. (Lufkin, 2021)
Syndróm nudy však môže vzniknúť
aj u poradcov, terapeutov v súkromí, pokiaľ ich motivácia podnikať a pracovať v
tejto oblasti nebola úplne správna. Výsledky práce v poradenstve a terapiách
nie sú zreteľné, alebo sa neplnia ich
očakávania a stratia zmysluplnosť práce. Môžu sa dostáť do rutiny a zistia,
že ich práca nebaví. Pri obidvoch syndrómoch poradenstvo a terapia môže byť poskytovaná
stále v horšej kvalite. Nespokojnosť môže po čase prerasť do frustrácie,
depresie a zlyhania. Syndróm nudy
rovnako ako syndróm vyhorenia je prítomný u pracovníkov v pomáhajúcich
profesiách. (Mokráňová, 2013) Boreout nepotvrdzuje
lenivosť pracovníkov, ale hovorí často o zlej organizácii práce, štruktúre
a riadení podniku. (Kováčová, 2015) Je ťažko zistiť, či u pracovníkov
v pomáhajúcich profesiách prichádza ako prvý syndróm nudy, spôsobený sklamaním a nenaplnením
očakávaní, alebo zlej organizácie práce, alebo prvý príde syndróm vyhorenia. Oba
fenomény sa prelínajú a spôsobujú zníženie kvality poskytnutej služby, ale aj kvality života postihnutým. (Mokráňová,
2013) Prevenciou syndrómu vyhorenia, syndrómu nudy, alebo ich odhalenie môže byť pravé v supervízii. Supervízia
je ideálny spôsob na odhalenie syndrómov, ale aj príčin, ktoré môžu viesť k ich
vzniku.
Supervízia v poradenstve a terapiách
O supervízii v poradenstve,
alebo terapiách môžeme hovoriť vtedy, ak poradca/ terapeut sa činnosti venuje
profesionálne a využije iného
poradcu, terapeuta, psychoterapeuta, supervízora, aby preskúmal svoju pracovnú
činnosť s klientom. (Jayasinghe, 2020) Akékoľvek poradenstvo, terapie si vyžadujú budovanie supervízneho systému,
ktorý podporuje zvyšovanie kvality a profesionalitu poradenstva a zabraňuje
vyhoreniu poradcov. (Tokarová a kol, 2003) Supervízia je potrebná aby profesionálny
poradcovia a terapeuti vykonávali svoju činnosť stále aktuálne, odborne a pod
etickým dohľadom. (Jayasinghe, 2020) Takýmto spôsobom sa ochraňuje klient a stále zlepšuje forma poskytovaných služieb v poradenskej
a terapeutickej oblasti. Supervíziu
Jayasinghe (2020) vníma ako súčasť neustáleho profesionálneho, ale aj osobného
rozvoja poradcov a terapeutov. Bez supervízie poradenstvo a terapie nemôžu
byť profesionálnou činnosťou. Poradca a terapeut si vďaka supervízii
počas celej praxe udržiava osvedčené postupy. Supervízia im pomáha premýšľať do
hĺbky o aspektoch svojej praxe, a podporuje ich osobnú vynaliezavosť, aby
bola ešte efektívnejšia, bezpečnejšia a etickejšia. Poradcovia, terapeuti potrebujú tiež niekoho,
kto im pomôže vyriešiť ich problémy osobného charakteru a takto predísť
emočnému vyčerpaniu, alebo vyhoreniu. Supervízia okrem emocionálnej ventilácie,
zníženiu neistôt, profesionálnej podpory je aj prevenciou syndrómu vyhorenia.
Počas supervízie sa monitoruje vzťahový rámec medzi profesionálom (supervidovaným)
a klientom. Takto sa dáva príležitosť pre supervidovaného, aby pochopil
lepšie situáciu svojho klienta a proces poradenskej/ terapeutickej činnosti.
(Schavel, Hunyadiová, Kuzyšin, 2013) Pomocou
supervízie je možné zachytiť už nástup vyhorenia
v počiatočných štádiách, ale aj predísť syndrómu nudy, ktorý tiež zhoršuje
kvalitu poskytovanej služby v pomáhajúcich profesiách. (Mokráňová, 2013) Supervízia
je výborné miesto, kde supervízor je schopný zachytiť možné symptómy poradcu/terapeuta
a pomôcť mu ich riešiť. Profesionálny
poradca/ terapeut pracuje v súlade s klientovými
hodnotami a necháva klienta nájsť vlastné riešenia. Vďaka supervízii si je
poradca/terapeut schopný uvedomiť svoje postoje, zaujatosť, vlastné hodnoty a presvedčenia,
tým znižuje riziko negatívneho dopadu na poradenský, alebo terapeutický vzťah a zlepšuje
poradenský a terapeutický proces. (Jayasinghe, 2020)
Supervízia sa vykonáva
individuálne, alebo skupinovou formou. Ako
ďalej uvádza Gabura a Pružinská (1995)
pri individuálnej supervízii ide o interakciu len medzi supervízorom
a supervidovaným, ale pri skupinovej je viac supervidovaných. Individuálna
supervízia ma často charakter vzdelávacej supervízii. Podľa Shavela (2013) supervízor,
skúša, interpretuje, objasňuje pocity supervidovaného, vďaka čomu hľadá
supervidovaný vlastnú orientáciu rozboru svojej skúsenosti. Supervízor vytvára priestor na spätnú väzbu a tým
posilňuje učenie a nápravu vlastných chýb. Individuálne supervízie majú výhodu v individuálnom
prístupe, vytvára sa bližší vzťah. Vzniká väčšia otvorenosť medzi supervízorom
a supervidovaným a vďaka čomu sa môžu sústrediť na jedinečný problém
supervidovaného. Schavel, Hunyadiová, Kozyšin (2013) ďalej uvádzajú, že individuálna
supervízia je ekonomicky náročnejšia, je
v nej menej alternatív a kreatívnych vstupov, ktoré by mohli pomôcť supervidovanému
k lepšej reflexii. Individuálna supervízia v poradenstve a terapiách
je často intervenovaná aj pred jej činnosťou. Supervidovaný sa chce pripraviť na
stretnutie so svojim klientom a už vopred vie o téme a probléme,
ktorý ide riešiť. Vyhľadáva supervíziu väčšinou
v prípade, že ešte nemal s takou témou skúsenosť. Takáto supervízia môže
končiť konzultáciou, ale aj vyriešením prípadu. (Gabura, Pružinská, 1995)
V skupinovej supervízii
sú na rozdiel od individuálnej výhody
ekonomické, časové, vzniká vzájomná podpora medzi supervidovaným. Ukazuje sa širší rozsah možností riešenia,
vstupov a reflexii. (Gabura, Pružinská,1995)
Pri skupinovej supervízii je úloha supervízora
prerozdeliť podpornú, riadiacu a vzdelávaciu zodpovednosť medzi všetkých
členov skupiny. Pri klasickej skupinovej supervízii Schavel,
Hunyadiová, Kuzyšin (2013) odporúčajú max
štyri až päť členov supervidovaných, za ktorých je supervízor zodpovedný. Inak
je to v balintovských skupinách.
Supervidovaní by mali mať podobné vzdelanie, pracovať s podobným klientom
a poskytovať podobné služby s rovnakým zameraním, aby supervízia
mala jeden cieľ, alebo tému. Počas
skupinovej supervízii vďaka konfrontácii s viacerými etickými dilemami a diskusiou
o nich, sa zabezpečí zachovanie etických noriem v poradenskom a terapeutickom
procese. (Jayasinghe, 2020)
Skupinová supervízia okrem
výhod má aj svoje mínusy, ktoré Gabura a Pružinská (1995) vidia v nejasnom zrkadlení individuálnej
práce, skupinová dynamika môže prekrývať prácu vzťahu poradcov, alebo terapeutov s klientom.
Zároveň supervidovaní majú menší priestor pre seba. Pri supervíznych skupinách poradcov a terapeutov,
ktorí pracujú individuálne na základe živnostenského oprávnenia, môže byť supervízna
skupina otvorená. Menia sa supervidovaní, ale aj supervízor, vďaka čomu sa brzdí
v otvorení intímnych otázok a prílišného naviazania na supervízora a prechod
na terapeutickú pôdu. (Ondrušek, Labath, 2007)
Supervízia poradcov a terapeutov vykonávajúcich
svoju činnosť na základe živnostenského oprávnenia môže byť vykonaná viacerými modelmi
:
· supervízor je prítomný počas poradenského/terapeutického
procesu
· proces je na zvukovej alebo video nahrávke
· supervízia sa vykonáva na základe opisu,
prerozprávania situácie poradcom/terapeutom
· supervízia vychádza z podrobnej prípadovej štúdie.
Prvé
dve metódy je nutné mať písomný súhlas od klienta a ďalšie musia byť
podané s dôkladnou ochranou osobných údajov klienta. Najbežnejšie v praxi
sa preto používajú opis a podrobná prípadová štúdia. Interpretácia prípadu poradcom je však veľmi subjektívny pohľad a jeho
subjektívna spomienka na sedenie s klientom.
Môže výborne podchytiť prežívanie supervidovaného, a ako sám vidí
problematiku klienta. Vďaka takejto metóde
sa môžu ukázať aj nevedomé protiprenosy, ktoré môže supervízor odhaliť. (Jayasinghe,
2020)
Poradcovia, terapeuti vykonávajúci
svoju činnosť na základe živnostenského oprávnenia, vykonávajú činnosť v súkromnej
praxi a často majú problém si nájsť supervízora, ktorý by bol kompatibilný
práve s nimi. Aj keď takýto poradcovia,
terapeuti pracujú v súkromnej praxi, je dôležité aby si vypestovali návyk
využívať supervíziu ako formu zlepšia a dohľadu nad kvalitou poskytovanej
služby. Niektorí poradcovia, alebo terapeuti sa stretávajú ako tzv.
balintovské skupiny, čo je forma skupinovej supervízie. Takáto
forma predstavuje metódu na pomoc a skvalitnenie práce v pomáhajúcich
profesiách. Balintovské skupiny sú
vedené tak, aby si poradcovia, terapeuti uvedomili z vlastných postojov,
zážitkov alebo správania bariéry, ktoré im bránia lepšie poskytovať svoju
službu. Počas stretnutia ide o uvedomenie
si vlastných protiprenosov a nahliadnutie
do nevedomých motivácii a osobnej emocionálnej
motivácie. (Thothová, Šlosár, 2019)
Počas supervízie medzi supervidovanými (kolegami
poradcami a terapeutmi) vykonávajúcimi svoju činnosť v súkromnej praxi,
prebiehajú balintovské skupiny tak, že je vybraný jeden prípad. Tento prípad supervidovaný
referuje, ako opis situácie so zachovaním
osobných údajov o klientovi v tajnosti. Ostatní účastníci sa pýtajú
na súvislosti, ktoré s prípadom súvisia.
Ak je už prípad detailne opísaný, ostatní účastníci ponúkajú vlastné asociácie
k prípadu. V tejto časti supervidovaný
je ticho a počúva. V ďalšej etape
ostatní poradcovia ponúkajú možné
riešenia situácie, aj v tejto etape supervidovaný len počúva. Keď už ostatní účastníci balintovskej skupiny
neponúkajú žiadne riešenie, supervidovaný
sa k tomu vyjadruje a vyberá si
vlastné riešenia. V tejto fáze supervidovaný má tendenciu hovoriť
protiargumenty, vtedy je na rade supervízor, aby usmernil supervidovaného
nehodnotiť. Je potrebné aby supervidovaný len vybral to čo sa jemu pozdáva, bez
hodnotenia ostatných. (Schavel, Hunyadiová, Kuzyšin, 2013)
V rámci supervízie
je často využívaný tzv. sedemoký pohľad. Tento model je veľmi obľúbený vo viacerých
pomáhajúcich profesiách. Model sa
zameriava na klienta, intervenciu supervidovaného, vzťah medzi klientom a supervidovaným,
vlastné skúsenosti supervidovaného, vzťah supervízor a supervidovaný,
vlastné úvahy supervízora, a ako posledný pohľad je širší kontext prípadu. (Jayasinghe, 2020)
V poslednej dobe je neustály nárast dopytu po poskytnutí poradenskej, terapeutickej služby v oblasti rozvoja, zlepšenia svojich schopnosti, alebo skvalitnenia a rozvoja firmy. Od poradcov sa očakáva kvalitná a profesionálna služba, keď poradenstvo nie je už len ponúknutie, alebo poskytnutie nejakej rady. Naopak, poradca vhodnými prístupmi, vedením procesu klientovi pomôže nájsť jeho vlastné riešenie. Poradcovia sú často vystavený emóciám, ťažším a zložitým situáciám klienta. Toto všetko je pre poradcu zaťažujúce a je nutné, aby mohol sám mať priestor, kde si urobí nadhľad nad prípadmi, alebo vlastným vykonávaním profesie. Preto supervízia vedená zaškoleným supervízorom v praxi poradcov a všeobecne u osôb v pomáhajúcich profesiách je nutnosťou. Je nutnosťou pre ich prevenciu pred syndrómom vyhorenia, syndrómom nudy a tým aj vlastnej ochrany. Supervízia je potrebná ako nástroj rozloženia problému klienta, pohľadu poradcu a nájdenie viacerých riešení, rozvoj a zlepšenie kvality poradenskej praxe. Poradca, ktorý je zamestnancom zariadenia, vďaka rôznym typom supervízie, získava oporu od kolegov, nadriadeného, alebo supervízora, aby vedel správne vykonávať svoju profesiu. Poradca, ktorý je v súkromnej praxi, tiež potrebuje oporu, reflexiu na vlastnú prácu, ale aj zdroj informácii k rastu a zlepšeniu poskytovanej služby. Vedenie supervízie má svoje špecifiká, preto by mal mať supervízor osobnostné predpoklady, ale aj vzdelanie, školenie, ktoré zabezpečia profesionálne vykonanie supervízie. Poradcovia, terapeuti aj v súkromnej praxi pod supervíziou vykonávanou školeným supervízorom, majú väčší predpoklad na neustály rozvoj, ale aj dodržiavanie etických a morálnych zásad potrebných pre prácu s klientom. Toto je najväčší predpoklad, že klient dostane vždy kvalitnú službu.
Akreditovaný kurz supervízie v pomáhajúcich profesiách nájdete tu
Služba supervízia tu
Článok zverejnený tu : szspektrum
Zoznam bibliografických odkazov
[1] ANDRON, Elsa. 2019. Articles: What is boreout syndrome at work the
causes condequences and cures [online].
Dostupné na internete: <https://www.welcometothejungle.com/en/articles/en-what-is-boreout-syndrome-at-work-the-causes-consequences-and-cures >.
[2]
BRUKKER, Gustav
- OPATIKOVÁ, Jana. 2006. Veľký slovník cudzích slov. Bratislava: Robinson,s.r.o.,
2006. 450 s. Dostupné na: http://voltaire. netkosice.sk/docs/vscs.pdf.
[3]
GABURA, Ján. 2005.
Sociálne poradenstvo. Bratislava: Občianské združenie sovcialna práca,
2005. 222 s. ISBN 80-8918S-10-X.
[4]
GABURA, Ján -PRUŽINSKÁ,
Jana. 1995. Poradenský proces. Praha: Sociologické nakladatelství, 1995.
147 s. ISBN 80-85850-10-9.
[5]
JAYASINGHE,
Romes. 2020. Therapyroute: The imporanceof couselling supervision by Jayasinghe [online]. Dostupné na internete:
<https://www.therapyroute.com/article/the-importance-of-counselling-supervision-by-r-jayasinghe>.
[6] KOVAČOVÁ, Martina. 2015. Istres:
Nečinnosť v práci – Boreout syndróm [online]. Dostupné na
internete: <http://www.istres.cz/necinnost-v-praci-boreout-syndrom/>.
[7]
KOZOŇ, Antonín
a kol. 2012. Etické otázky ne(slobody). Trenčín: Sposointe, 2012. 214
s. ISBN 978-80-89533-09-1.
[8]
LIPOVSKÝ,
Peter. 2017. Unilabs: Syndróm vyhorenia [online]. Dostupné na internete:
<https://www.unilabs.sk/casopis-invitro/syndrom-vyhorenia>.
[9]
Lufkin, Bryan. 2021. Worklife:
Škodlivé účinky boreout v práci [online]. Dostupné
na internete: <https://www.bbc.com/worklife/article/20210701-the-damaging-effects-of-boreout-at-work>.
[10]
MALIŇAKOVÁ,
Jana. 2020. Pscentrum: Syndróm vyhorenia v MKCH-11[online]. Dostupné na
internete: <https://pscentrum.sk/syndrom-vyhorenia-v-mkch-11/>.
[11]
MKCH10. Mediately:
Syndóm vyhorenia burn-out syndróm [online]. Dostupné na internete: <https://mediately.co/sk/icd/Z00-Z99/set/Z70-Z76/cls/Z73.0/syndrom-vyhorenia-burn-out-syndrom>.
[12]
MOKRÁŇOVÁ,
Zlatica. 2013. Súvislosti syndrómu nudy a vyhorenia u sociálnych pracovníkov.
Diplomová práca. Bratislava: UKPF, 2013. Dostupné na internete: <https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=CAA13C70E4379491E183E21AA3B5>
[13]
Montañezová, Rachel. 2018. Sites: The
best ways to handle boredom at work? [online]. Dostupné na internete: <https://www.forbes.com/sites/rachelmontanez/2018/10/22/the-best-ways-to-handle-boredom-at-work/?sh=336acad642c0>.
[14]
MVSR: Zoznam
odporúčaných označení voľných živností a ich bližšie vymedzenie [online]. 2021. Bratislava: Dostupné na internete:
<https://www.sroonline.sk/images/Zoznam-zivnosti/1-VOLNE-ZIVNOSTI-2-2021.pdf
>.
[15]
NOVOSAD,
Libor. 2006. Základy speciálniho poradenství. Praha: Portál, 2006. 159
s. ISBN 8073671743.
[16]
OLÁH, Michal
a kol. 2009. Sociálna práca
(vybrané kapitoly z dejín, teórie a metód sociálnej práce).
Bratislava: VŠZSP sv. Alžbety, 2009. 228 s., ISBN 80-969449-6-7.
[17]
ONDRUŠEK,
Dušan – LABATH, Vladimír. 2007. Tréning? Tréning. Učenie zážitkom. Bratislava:
PDCS, 2007. 116 s. ISBN 987-80-969431-4-2.
[18]
Online counseling: Counseling skills techniques. [online]. Dostupné na internete: <https://onlinecounselingprograms.com/resources/counseling-skills-techniques>.
[19]
PIŤOVÁ, Mária
– PIŤO, Vojtech. 2001. Slovník cudzích slov. Bratislava: Kniha
spoločník, 2001. 703 s. ISBN 80-88814-16-2.
[20]
PREVENDÁROVÁ,
Jitka. 2004. Rodinná terapia a poradenstvo, základné pojmy a teoretické
východiská. Bratislava: OZ sociálna práca, 2004. 120 s. ISBN 80-968053-6-3.
[21]
RAGASOVÁ, Milada.
2019. Poradenstvo a terapie ako forma zlepšenia kvality života
seniorov. Rigorózna práca. Trnava: UCM, 2019. Dostupné na internete: <https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=AD651A15AE426CC4BC1D83DA4773>.
[22]
SCHAVEL, Milan – OLÁH, Michal. 2010. Sociálne
poradenstvo a komunikácia. Bratislava: VŠZSP sv. Alžbety, 2010. 218 s.
ISBN 80-8068-487-1.
[23]
Shavel, Milan – Hunyadiová,
Stanislava, Kuzyšin, Bohuslav.
2013. Supervízia v sociálnej práci. Teória, prax a výskum. Bratislava:
Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce, 2013. 206 s. ISBN 978-80-971445-0-0.
[24]
Supervision:
Cambridge Advanced Learner's Dictionarys. [online]. Dostupné na internete: < https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/supervision
>.
[25]
ŠALINGA, Samo
- IVANOVÁ – ŠALINGOVÁ, Mária – MANIKOVÁ, Zuzana. 1979. Veľký slovník cudzích
slov. Bratislava: Samo-Aamm, 1997. 1310 s. ISBN 80-967524-0-5.
[26]
Therapy: Dictionary
[online]. Dostupné na internete: <https://www.dictionary.com/browse/therapy>.
[27]
TOKÁROVÁ,
Anna a kol. 2003. Sociálna práca, kapitoly z dejín, teórie a metodiky
sociálnej práce. Prešov: FFPU akcent
print, 2003. 573 s. ISBN 80-968367-5-7.
[28]
TOTHOVÁ, Lucia
– ŠLOSÁR, Dušan. 2019. Skupina a práca so skupinou v pomáhajúcich profesiách.
Košice: UPJŠ, 2019. 202 s. ISBN 978-80-8152-754-8.